Do prázdna hľadí v temnom čase,
v lístí, obrátená hore tvárou,
a dolu v diaľke krajina sa trasie.
Je neľútostná, ale z línií a tvarov
jej pier a viečok v nehasnúcej kráse
mňa mámia tiene obklopené žiarou,
ohnivé, bledé, bojujúce v kŕči
kde agónia úzkosti zo sveta trčí.
Back
