Midday…
V čase poludnia, v strede nebies čnieš,
neskôr klesáš, nechtiac, pomaly
pozeráš opodiaľ, hoci istotne vieš,
že ho tvoj odchod celkom rozžiali.
Je niečo krajšie než tvoj úsmev, žiar,
čo od nepamäti rozjasní každú tvár?
V čase poludnia, v strede nebies čnieš,
neskôr klesáš, nechtiac, pomaly
pozeráš opodiaľ, hoci istotne vieš,
že ho tvoj odchod celkom rozžiali.
Je niečo krajšie než tvoj úsmev, žiar,
čo od nepamäti rozjasní každú tvár?
[quote text_size=”small” author=”Branislav Machac” author_title=”writer and photographer”]
V čase poludnia, v strede nebies čniem
potom klesám, nechtiac pomaly
nad tvojou pláňou do mračien,
keď ich odchod celkom rozžiali.
Je niečo krajšie než môj úsmev, žiar,
čo od šťastia rozjasní ti tvoju tvár?
[/quote]
[quote text_size=”medium” author=”Branislav Machac” author_title=”writer and photographer”]
Kiež by som bol dieťa,
blúdil s tebou, a veril na zázrak,
že moja malá duša predbehne ťa,
keď len s tebou znova oddám sa hrám.
[/quote]
I saw something
sitting on you bed.
I saw something
touching your head.
In the room
where you sleep.
In the room
where you sleep.
Where you……sleep.
You better run…
Do prázdna hľadí v temnom čase,
v lístí, obrátená hore tvárou,
a dolu v diaľke krajina sa trasie.
Je neľútostná, ale z línií a tvarov
jej pier a viečok v nehasnúcej kráse
mňa mámia tiene obklopené žiarou,
ohnivé, bledé, bojujúce v kŕči
kde agónia úzkosti zo sveta trčí.